Habánska kultúra - alebo počiatok spoločného podnikania na Slovensku?

Autor: Zuzana Lukáčová | 29.7.2014 o 0:00 | (upravené 29.7.2014 o 8:06) Karma článku: 6,57 | Prečítané:  941x

Už pár rokov sa venujem štúdiu jedného obchodného modelu, ktorý prekonal monarchiu, dve svetové vojny, totalizmus a už takmer 170 rokov dokazuje, že je životaschopný. Prežil tieto obdobia iba vďaka svojim princípom, ktoré sú na stupnici ľudských morálnych hodnôt na tých vyšších priečkach. Neviete aký je to obchodný model? Je to družstevníctvo. Družstvá totiž dokážu odolávať akejkoľvek recesii, alebo aj kríze omnoho viac, ako ktorýkoľvek iný obchodný model. Je to práve kvôli družstevným princípom, ako je dobrovoľný vstup, spôsob rozdeľovania zisku, spôsob vlastníctva, spôsob rozhodovania o veciach, spolupráca, dôvera. (Nemám teraz na mysli naše socialistické družstvá, kde boli popreté tieto princípy.) 

Prvé družstvo vzniklo práve na Slovensku v roku 1845 v Sobotišti. Už aj na to som pyšná, že takýto obchodný model dokázal zaviesť do praxe Slovák Samuel Jurkovič. Bolo to prvé úverové družstvo, kde sa chudobní dedinčania spojili do spolku, začali pravidelne prispievať malé peniaze a potom si ich rozdeľovali medzi sebou, podľa potreby za nízky úrok. Chránili sa tak spoločne pred úžerou, ktorá bola vtedy 50 až 100 %. Tu sa dostávame k slovu "spoločne." Lebo dovtedy každý hral za seba, a všetci videli, že toto je cesta do záhuby. Ale keď sa spojili, dokázali prekonať ťažké obdobie. Tento obchodný model "spoločného podnikania" sa následne prebral do celého sveta. 

Nedávno sa mi do rúk náhodou dostala kniha (teda náhodou to asi nebolo) "Habáni na Slovensku". Prvý môj dojem bol ten, že to bude o nejakej keramike a džbánikoch. Obrázky tomu nasvedčovali. Niečo ma však nútilo čítať ďalej, aj keď ma keramika nijako zvláštne nezaujíma. Po prečítaní pár strán som pochopila, že tu ide o čosi viac. O nejaký vyšší ideál. 

Trochu z histórie. Habáni tvorili začiatkom 16. storočia v alpských krajinách nábožensko-sociálne hnutie, ale keďže sa toto hnutie nestretlo s pochopením kresťanských predstavených, museli pod hrozbou straty života zo svojich materských krajín odísť. Usídlili sa na Moravu a neskôr aj na juhozápadné Slovensko. Keďže boli dobrí remeselníci, miestna šľachta ich prijala pod svoje krídla, pretože boli pracovití, kĺčovali lesy, čistili lúky od kríkov a porastov, zakladali polia, záhrady, vinice, stavali domy a budovali poľnohospodársky a remeselnícky dvor. Panstvo bolo s nimi spokojné, pretože rozvíjali mestá a aj na obyvateľstvo pôsobili príkladom. 
A práve tu vidím spoločného menovateľa. Hlavným sídlom Habánov sa neskôr stala práve obec Sobotište. Preto si  myslím, že Samuel Jurkovič, zakladateľ družstevníctva,  keď prišiel do Sobotišťa, bol ovplyvnený touto kultúrou. Dokázal podľa mňa veľmi dobre pretaviť dobré myšlienky habánskeho spôsobu života do družstevného modelu spoločného podnikania. 

Aké to boli tie spôsoby života Habánov? Habáni žili v uzavretých dvoroch tzv. Haus hábenoch. Odtiaľ pramení prezývka Habán. Výsledky svojej práce dávali do spoločnej pokladnice a všetko, čo potrebovali, dostávali zo spoločného, podľa potreby a možností. Spoločne užívali všetky materiálne statky, stal sa z nich pevný celok. Presadzovanie spoločného vlastníctva bolo základom ich hnutia. A tu vidím spoločného menovateľa  s konaním Samuela Jurkoviča a jeho spolku, tu tiež roľníci dávali svoje príspevky do spoločnej pokladnice, a z tejto sa potom rozdeľovalo podľa potreby. 

Pri čítaní knihy o Habánoch a o tom, ako zdolávali vo svojej dobe turecké nájazdy, som si uvedomila, že všetko dokázali zvládať oveľa ľahšie práve vďaka tomu, že spoločne hospodárili. 
Tvorili jednoliatu slupinu ľudí združených na základe spoločného, pevného, jednotného názoru a cieľa: spravodlivejšieho a ľudskejšieho života. Živili sa prácou svojich rúk, nikto sa nevyvyšoval. To robilo z habánskych obcí pevné spoločenstvo. V ňom každý člen bol rovný druhému. 
Oproti slovenskému obyvateľstvu, ktoré bolo nájazdmi turkov tiež zbedačené, dokázali sa oveľa skôr "zotaviť". Napriek ťažkému obdobiu mali vždy vyššiu životnú úroveň. Slovenské sedliacke dvory boli úplne ožobráčené, ľudia hladovali, preto pretrvávala nenávisť voči Habánskym dvorom, kde sa predsa len vždy  niečo našlo. A práve preto habánskym dovorom slovenskí obyvatelia dosť závideli. Habáni sa totiž vedeli dorozumieť aj s cisárskymi vojskami a keďže mali aké-také zásoby, vedeli sa aj vykúpiť. Častokrát domáce obyvateľstvo habánske dvory vypálilo a zmocnilo sa ich potravín. Drancovali ich a čo nevedeli zúžitkovať tak zničili. 
Nepriali im ani náboženskí predstavitelia, stále ich obviňovali a to bol tiež dôvod, prečo nakoniec boli zo Slovenska "vysťahovaní" a museli odísť do Sedmohradska, potom do Ruska a na Ukrajinu a následne do Ameriky. 
Habáni vždy boli tŕňom v oku, ale svojou usilovnou prácou sa vždy vedeli postaviť na nohy. Najväčším zločinom, ktorý im kresťanskí predstavitelia vyčítali, bolo spoločné vlastníctvo všetkého majetku. Práve toto im však v tých najťažších časoch pomohlo. 

Habáni mali vysokú organizáciu práce vo svojich habánskych dvoroch. V ich kronikách boli vysoko hodnotené ich vzájomné medziľudské vzťahy, u ktorých nebolo počuť o nenávisti, protivenstve, rôznosti názorov alebo o zvadách, ale každý pracoval podľa svojho zadelenia v pokoji a v poriadku. Ich výrobky mali dobrú povesť, draho sa za ne platilo, lebo svojou kvalitou prevyšovali všetky obyčajné hrnčiarske výrobky. 

V kronikách z ruska sa píše, že ich usilovná práca im prinášala blahobyt.Ten blahobyt bol nakoniec  aj príčinou, že niektorí predstavení obce "pozabudli" na zásady svojej náuky. Z ruska emigrovali Habáni do Ameriky,  kde veľa ľudí od spoločného hospodárenia upustilo a žijú individualisticky. 

História Habánov je oveľa rozmanitejšia, ja som iba chcela poukázať na to, že podľa mňa boli priekopníkmi spoločného hospodárenia na Slovensku. To, že na tom boli vždy ekonomicky lepšie, než naše slovenské obyvateľstvo, ktoré v tomto období žilo "individualisticky" je nepopierateľné. 

Asi na tom spoločnom hospodárení predsa len niečo bude. 

Zuzana Lukáčová. Podpredsedníčka Našeho Finančného Družstva 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?